?

Log in

Dwinn má svoj blog! Jupííí!

Ahoj všetky milovníčky BL. Konečne som sa po dlhom odhodlávaní dopracovala, k tomu, že som si založila vlastný blog. Tematcky sa samozrejme bude krútiť hlavne okolo BL a Japonska, ale občas odbočím aj do iných tematík blízkych môjmu srdcu. Budem preveľmi rada, ak sa tam niekto z vás občas niekedy objaví a zanechá svoj odtlačok. Zatial tam mám len poviedku, ktorú som postla aj sem plus prvú časť novej, ale postupne to tam zahltím vecami, ktoré vás dúfam oslovia :)

Och a aby som na ten link nezabudla: http://dwinslucidarcane.blogspot.sk/

Za múrmi fantázie (2. časť)

A pokračovanie :)
  [Za múrmi fantázie Ťa čaká realita sladšia ako nektár kvetu.]Nasledujúce ráno už Ackley čakal Chrisa v laboratóriu. Síce bol ešte stále veľmi bledý, ale tváril sa spokojne.
              „Vy ste tomu teda dali,“ zabával sa Chris na svojom priateľovi.
              „Pokazené jedlo. Dnes ráno som šiel okolo stánku s Burritos a skoro ma zase naplo.“ Zavrtel hlavou odháňajúc myšlienku na jedlo. „Ale stálo to zato. Získal som telefónne číslo od jednej veľmi sexi slečny.“
              „A je skutočné?“ Podpichol Chris.
              „Samozrejme že je. Nerob si zo mňa srandu. Mali tam nejakú oslavu, narodeniny alebo čo. Bola ich tam celá tlupa. Keby si šiel s nami, určite by sa nejaká ušla aj tebe.“
              „Možno. Ale kým si ta ty bavil a zotavoval, ja som tu tvrdo pracoval. Všetko si nechal na mňa a vieš aký som nesvoj pri cudzích ľuďoch. Keď si mi napísal, že neprídeš, skoro som odpadol.“
             „Čo sa odúvaš, veď si to zvládol. No nie?!“
             „Áno. Sven je našťastie veľmi profesionálny a v tom čo robí sa naozaj vyzná.“
            „Takže Sven?“ povedal Ackley uštipačným hlasom. „Ty si sa evidentne tiež nenudil.“
            Chris sa za túto poznámku nevedomky začervenal. Ackley si to všimol, ale nechal to tak.
            „Hmm. Asi máme veľa práce, však?“
            „To veru hej. Včera sa nám podarilo vypracovať plán podľa ktorého budeme postupovať a máme tri dni na to, aby sme stihli aspoň polovicu.“
            „Téda! To bude práce. Zabijeme tým aj celý víkend.“ Ackley si zbežne prebehol zoznam. „Ten Sven je teda poriadny diktátor. To aby sme sa do toho pustili.“
            „Skôr tornádo,“ zasmial sa Chris.
            Mali plné ruky práce a ani sa nenazdali a bol koniec dňa. Ackley sa celý čas držal, ale teraz už na ňom bolo vidno, že ešte nie je úplne v poriadku. Za celý deň zjedol len mäsový vývar a bol bledší než ráno.
            „Už mám toho naozaj dosť,“ povedal napokon. „Aj zajtra je deň.“ Pobalil si svoje veci a rozlúčil sa s Chrisom.
            Chris sa oprel chrbtom o stoličku a natiahol sa s rukami zdvihnutými nad hlavou. Začal uvažovať, že pôjde aj on domov, keď si spomenul na svoj posledný zážitok vo svete svojej fantázie. Včera večer bol tak unavený, že sa k svojej obvyklej zábave vôbec nedostal. Vlastne, vtedy po nej vôbec netúžil. Bol spokojný sám so sebou a jediné čo chcel bola sprcha a posteľ. Dnes ho už však únava neodradila. Vyskočil na nohy a začal kontrolovať všetky komponenty a prístroje. Keď nenašiel nič neobvyklé, spustil diagnostiku programu. Avšak ani tá neukázala žiadnu poruchu.
            „Možno to bolo len únavou. Nedokázal som sa dostatočne sústrediť.“ Skonštatoval a uvelebil sa na matrac. „Dnes pre istotu vyskúšam len nejakú oddychovú aktivitu.“

***

      Stál na okraji priehrady a rukami sa vzadu pridržiaval zábradlia. Chladný vietor vejúci od vodnej pláne, ktorá sa hlboko pod ním rozprestierala, mu rozčechral vlasy. Zhlboka sa nadýchol. Virtuálna realita, či nie, mohol som si vymyslieť aj príjemnejšiu zábavu ako je BASE jump, pomyslel si. Triasli sa mu kolená a mrazilo ho, keď si predstavil, že by mal skočiť. Vlastne už ten samotný pocit, že sa bojí ho vyvádzal z miery. Po tom incidente s klaunom mu ostala modrina na ramene. Také následky predsa nemajú ostať. Technicky bolo všetko v úplnom poriadku. Ale predsa, čo ak. Čo ak sa padák neotvorí? Čo sa stane potom? Nie! Zatriasol hlavou. Veď je to predsa smiešne. Zažil už väčšie extrémy a vždy si to užíval. Upevnil svoj stisk na zábradlí a skrčil sa k odrazu.
      „Stoj!“ Zvolal niekto za Crisovým chrbtom. Opatrne sa otočil, aby zistil, komu ten hlas patrí.
      „Sven?! Kde sa tu berieš?“ S údivom sa na neho pozrel.
      „Doniesol som ti toto.“ Načiahol ruku u Chrisovi.
      „Dáždnik?“
      „Nemôžeš predsa skočiť bez padáka.“
      „Ale veď ja mám...“ ohradil sa Chris, vzápätí si však uvedomil, že padák, aj s celým postrojom, ktorý mal ešte pred chvíľou pripevnený k telu bol preč.
      „Poď skočíme spolu.“ Sven už liezol k nemu cez zábradlie.
      „Ale bez padáka?“
      „Neboj sa, veď aj ja mám svoj dáždnik.“ Vyceril na neho zuby, schmatol ho za ruku a než by stačil Chris protestovať, leteli dolu hlavou voľným pádom.
      Obaja kričali z plných úst. Bol to úžasný oslobodzujúci pocit. Chris sa otočil, aby videl na Svena. Ten na neho zažmurkal a pustil mu ruku.
      „Otvor ten dáždnik.“  Prikázal mu Sven.
      Chris sa pretočil nohami nadol a zdvihol ruky nad seba, aby splnil rozkaz. Akonáhle sa však dáždnik otvoril, jeho tenká konštrukcia tlak vzduchu nevydržala, prevrátila sa naruby a látka sa vytrhla zo švov. Chrisom v prvom momente trochu trhlo, ale hneď pokračoval vo voľnom páde.
      „Hups.“ poznamenal Sven ironicky. Padal teraz asi dva metre od Chrisa.
      „Hups?! Sme v riti!“ Vyštekol Chris, snažiac sa spracovať situáciu, do ktorej sa práve dostal.
      „Ešteže mám zo sebou padák. Inak by to asi nedopadlo dobre.“ Povedal Sven pobavene. „Natiahni ku mne ruku, aby som ťa mohol zachytiť“
      Chris tak spravil a keď si ho Sven k sebe pritiahol, zavesil sa okolo neho tak silno, ako len vedel. Sven potiahol povrazom na odistenie padáka a tak prudko nimi trhlo, že sa Chris takmer neudržal. Predtým, než by sa bol však pustil, Sven spevnil stisk v objatí. Prudký pád sa zmenil na pomalé pohojdávanie sa. Chvíľu ešte padali kým s veľkým čľupnutím pristáli vo vode. Chris sa ponoril a keď sa opäť dostal na hladinu, Sven sa na plné ústa rehotal.
      „Páni! Toto si musíme niekedy zopakovať.“
      „No to určite,“ zamrmal si popod nos sťahujúc si okuliare z hlavy.

            Po tom, ako si Chris dal dole aj rukavicu, natiahol sa na matraci. Aspoň som neskončil mokrý, pomyslel si. Jeho podvedomie sa s ním evidentne zahráva. Zavrel oči a uvažoval nad možnými príčinami. Únava? Stres? Možno má jeho mozog jednoducho určitý limit a ten akurát dosiahol. Alebo možno... Jeho myseľ však už zablúdila do ríše snov.

***

      Práca išla Chrisovi s Ackleym na druhý deň ako po masle a vyškrtané body na zozname sa množili. Potom sa však dostali k jednému problému, ktorého riešenie sa pretiahlo až do neskorej noci. Na konci tretieho dňa boli obaja úplne vyšťavený a nedostatok spánku sa podpísal na ich tvárach v podobe tmavých kruhov pod očami.
      „Koniec! Ja už viac nemôžem.“ Sťažoval sa Ackley. „Prečo je len práca vedca taká náročná? Nízky plat a žiaden súkromný život. Prečo som sa ja na toto vôbec dal.“
      Chris bol zvyknutý na jeho sťažovanie sa a taktiež vedel, ako Ackley svoju prácu miluje. V tom na tom boli rovnako. Ich súčasné zamestnanie bolo ich snom už od výšky, na ktorej sa spoznali.
      „Dokončili sme toho viac než som predpokladal. Myslím, že je najvyšší čas pobrať sa domov vyspať.“
      O deviatej ráno ich čakalo stretnutie s novým šéfom. Obaja sedeli na pohovke, keď sa Sven objavil usmiaty ako obvykle.
      „Dobré ráno, páni.“ Pozdravil sa a na privítanie si s nimi potriasol rukou.
Chrisovým telom prebehlo pri stisku zvláštne zachvenie. Spomenul si na nepodarený BASE jump a začervenal sa. Rýchlo sklonil hlavu skrývajúc svoje rozpaky. Sven si ho premeral pohľadom a zase sa usmial.
      „Tak páni. Ako ste pokročili?“ Prešiel k nástenke, zložil z nej vyvesený zoznam a preštudoval ho. „Hmm, vyzerá to celkom sľubne. Na kedy predpokladáte, že by ste to mohli dokončiť?“
      „Do konca týždňa. Pravdepodobne.“ Ozval sa Ackley.
      „Výborne. Pribežne sa na vás prídem pozrieť a možno aj prehrať pár tisíc v Blackjack-u.“ Spokojne sa pobral ku dverám. „Aby som nezabudol. Dámy z našej sekcie mi na piatok pripravujú uvítaciu oslavu. Účasť je povinná.“ Prísne sa pozrel na Chrisa a zmizol.

***

      Dva dni prešli ako nič a Chris sa rozhodol, že sa odmení chvíľkou pre seba. Taktiež si chcel otestovať svoje teórie ohľadom vzniknutej poruchy. Tentoraz bol vyslaný ako tajný agent, aby zabránil teroristickej organizácii pašovaniu zbraní. Jeho kontakt ho však podrazil a prebral sa celý premrznutý a oblečený len v spodkoch, ako sedí na temnom vlhkom mieste. Ruky a nohy mal o seba zviazané. Z diaľky bolo počuť tupé kvapkanie vody a vzduch bol presýtený soľou.
      Jaskyňa? Pomyslel si a snažil sa hmatom preskúmať možnosti uvoľnenia povrazu. Už, už sa chcel odpojiť, keď zbadal odraz svetla na vzdialenej stene. Keďže bol zvedavý, kto to môže byť, počkal kým sa svetlo úplne priblíži. Vysoká postava zastokla fakľu do praskliny na stene jaskyne a vynorila sa z tieňa.
      „Prečo zase ty?“ Stál nad ním Sven.
      „Tá zem je studená. Musí ti byť zima.“ Vytiahol z púzdra lovecký nôž, kľakol si a začal rozrezávať povrazy.
      „Prečo? Prečo ty?“ Nechápavo krútil Chris hlavou. Prečo on?
      „Niekto predsa musel prísť, aby ťa zachránil.“
      „Ale pred čím?“
      Sven na to neodpovedal. Odložil nôž a stiahol si bundu, aby ju prehodil Chrisovi cez ramená.
      „Ja sa dokážem o seba postarať aj sám.“
      „Vážne?“ Tentoraz sa však neusmieval. Dokonca sa Chrisovi zazdalo, že na chvíľu postrehol výraz smútku. „Poď, vyvediem ťa odtiaľto.“
      Sven mu ponúkol ruku a on ju s pokorou prijal. Počas cesty k východu jaskyne už spolu neprehovorili.

      Chris sa po tomto zážitku cítil veľmi nesvoj. K dobrej nálade mu nepomohlo ani to, že Svena stretával všade, kde sa len pohol. Či už na chodbe, keď šiel kúpiť Ackleymu kávu do automatu, alebo pri obede, keď si k nemu Sven prisadol a snažil sa o nezáväzný rozhovor. Chris ho vlastne počúval rád a zvláštnym spôsobom mu jeho prítomnosť aj vyhovovala, ale nevedel sa zbaviť skľučujúceho pocitu, ktorý mu spôsoboval každý jeho pohľad. Cítil sa, ako by to Sven vedel, ako by sa mu chcel svojím záujmom o neho pomstiť.
      „Netvár sa tak pochmúrne,“ usmial sa na neho. „Veď vám ide robota ide od ruky. Vieš čo? Včera som videl skvelú komédiu. Zajtra ti ju prinesiem. Odreaguješ sa a hneď sa ti zlepší nálada.“
      Svena stretol dokonca aj pri novinovom stánku, ktorý stojí pri dome v ktorom býva. Vysvitlo, že ho firma ubytovala o tri poschodia vyššie. Odprevadil Chrisa ku vchodovým dverám bytu a po pol hodine sa zase objavil aj s DVD-čkom v ruke.
      „Priniesol som ti ten spomínaný film.“
      „Ďakujem. Umm... Pozval by som ťa dnu, ale mám tu neporiadok a ani neviem či by to bolo vhodné. Si predsa môj šéf.“
      „Chápem. To je v poriadku, aj tak si musím ísť ešte povybavovať nejaké záležitosti.“ Rozlúčil sa a prešiel k výťahu. Než Chris zavrel za sebou vchodové dvere, stihol však ešte dodať: „Uvidíme sa pozajtra. Nezabudni.“
      „Ach áno, tá oslava. Dobre. Dobrú noc.“

***

      „Mám novinku!“ Vrútil sa Ackley po obede nasledujúceho dňa do laboratória. „O Svenovi sa šepká, že je gej. Toshi ho vraj videl vchádzať do gej baru.“
      „To ešte nič neznamená.“ Namietol prekvapený Chris vykúkajúc spoza jednej z niekoľkých mašiniek v miestnosti.
      „Vraj bol zavesený do iného chlapa.“
      „To je hlúposť, veď tak nevyzerá.“
      „A Toshi tak vyzerá?“
      „Čože? On je gej?“
      „Ty o tom nevieš? Veď to vie každý!“ Ackley postrapatil Chrisovi vlasy a pobavene dodal: „Niekedy naozaj nechápem, ako si dokázal prežiť až do teraz.“
      „Mňa takéto klebety nezaujímajú.“ Vymanil sa z pod Ackleyho ruky a pokračoval v špáraní sa medzi káblikmi.
      Sven a gej? Pocítil tak nepríjemnú stiesnenosť v hrudníku, že sa musel natiahnuť, aby umožnil prístup väčšiemu objemu vzduchu do pľúc.
      „Ak je to pravda, zajtrajšia oslava bude veľmi zaujímavá. Už teraz vidím, ako ho budú Sonya s Dee vyspovedávať. Nepustia ho, kým z neho nevyžmýkajú všetky informácie.“ Ackley uzavrel diskusiu sediac už pri počítači a pokračujúc v rozrobenom.
       Dlhý zoznam, ktorý mali stále vyvesený na nástenke bol takmer dokončený. Zostalo dotiahnuť len niekoľko drobností, preto sa dohodli, že to môže počkať aj do druhého dňa. Navyše, Ackley sa ponáhľal, lebo mal rande so slečnou z baru. Chris, teraz už sám, nervózne pochodoval od jedného konca miestnosti k druhému. Celé dni sa snažil ignorovať svoju frustráciu a sústrediť sa na prácu. Pripojiť sa? Nepripojiť sa? Hlavou mu behalo tisíc myšlienok a otázok, no nevedel sa sústrediť ani na jednu. Pred čím by ma mal Sven zachrániť? Čo mu tým chce jeho podvedomie povedať? Opäť ho prepadla úzkosť. Sven a gej?
      „Gej...“ Vyhŕkol so seba na hlas. Srdce mu prudko bilo.
      Bola len jediná možnosť, ako dostať odpovede. Vzal okuliare a rukavicu, sadol si na pohovku a snažil sa vyčistiť si myseľ, ako sa len dalo.

***

      Chris sa ocitol na lúke. Bol teplý slnečný deň a vôňa čerstvo pokosenej trávy mu príjemne šteklila nos. Na chvíľu zavrel oči a nechal svoje menej používané vnemy precítiť prostredie. Začul, ako sa niekto snaží vypískať jednoduchú melódiu. Otvoril oči, aby našiel majiteľa hlasu a uvidel ho ležiaceho asi tridsať metrov pred ním. Postava sedela otočená chrbtom k nemu a zlaté vlasy stiahnuté do malého copu jej na slnku žiarili.
      „Sven,“ zašeptal Chris a vykročil k nemu.
      „Prišiel si si pre odpovede?“ Spýtal sa Sven, hľadiac stále pred seba.
      „Áno.“ Chris si sadol po jeho ľavici do trávy.
      „Nie. Prišiel si sa len uistiť, že sa mýliš.“
      „A v čom?“
      Sven mu chytil pravú ruku a do dlane mu vložil morskú lastúru. Bola nádherná. Tyrkysovo modrá perleť prechádzala na konci ostňov do hnedej a špirálovité zakrútenie zvýrazňovali tenulinké nitky pieskovej farby.
      „Počúvaj.“ Sven sa na neho konečne pozrel a Chris si uvedomil, že sú jeho oči rovnako modro sfarbené ako klenot, ktorý držal v ruke. Priložil si lastúru k uchu.
      „Nič nepočujem,“ povzdychol si sklamane. „Len šumenie a... A tlkot svojho srdca.“
      „Bije silno však?“
      „Áno. Vlastne...“ Chris si uvedomil, že ho ešte nikdy tak výrazne nevnímal. Bilo ako o život. Toto odhalenie spôsobilo, že mu líca zahoreli červeňou.
      „Musím ťa sklamať, ale nemýliš sa.“ Sven opäť vzal jeho ruku do svojej, otočil ju lastúrou dole a vtisol mu malý bozk na hánky.

      Chris potom ešte dlho ležal na pohovke, kým sa mu srdce upokojilo a prestala sa mu krútiť hlava. Snažil sa pri tom prísť na to, ako a kedy sa to stalo. Kedy sa do Svena zamiloval. Zamiloval. Pri tom slove sa mu však zase srdce rozbúchalo. Ako sa mu dokáže zajtra pozrieť do tváre, to netušil.

***

      Celý piatok však našťastie Svena nikde nebolo a Chris z laboratória pri istotu nevychádzal. Aj tak ho stálo dosť síl, sústrediť sa na dokončenie zoznamu. Ďalšie pozitívum bolo, že výsledky sa budú prezentovať až pondelok. Jedinú starosť mu robila nepovinne povinná večerná oslava.
      Na konci dňa, po tom, ako sa Ackley pobral domov prezliecť, bol už pevne rozhodnutý o svojej neúčasti. Mrzelo ho síce, že Svena sklame, ale zatiaľ ešte nebol pripravený čeliť daným okolnostiam. Domov sa mu však ísť tiež nechcelo. Chvíľu si čítal časopis, potom sa rozhodol, že je najvyšší čas si urobiť poriadok na stole. Ani to ho však neuspokojilo a po chvíli prestalo baviť. Spomenul si, že tu má so sebou DVD-čko s filmom od Svena. Chcel mu ho vrátiť, aj keď ho ešte nemal čas si pozrieť. Teraz však čas mal. Vsunul teda disk do prehrávača, otočil jeden z monitorov k pohovke a vyhrabal spod harabúrd na stole dva balíčky gumených cukríkov. Z matraca vzal vankúš a deku a pohodlne sa usalašil na pohovke.
      „... is. Zobuď sa. Chris.“ ozýval sa známy hlas. Chrisovi chvíľu trvalo, kým sa natoľko prebral, aby si uvedomil, komu patrí.
      „Sven? Č-čo tu robíš?!“ Vyskočil na nohy a rýchlo začal skladať deku zakrývajúc svoje rozpaky.
      „Neprišiel si na oslavu. Tak som dúfal, že ťa tu nájdem.“ Odpovedal jemným hlasom, keď videl, ako sa rozrušil.
      „Prepáč. Zaspal som.“ To bola jediná viac-menej pravdivá výhovorka, aká ho v tom momente napadla.
      „Nemôžeš tu len takto spávať. Zničíš si tým zdravie.“
      „Ja... Umm... Áno... Umm... Prečo ma vlastne hľadáš?“ Jeho srdce už bolo zase na pretekoch.
      „Chcel som sa porozprávať.“
      „O čom?“
      „Ja neviem. Vlastne o čomkoľvek.“ Uhol pohľadom a hlasno sa zasmial. „Myslím, že sa už aj k tebe dostala informácia, ktorá ma dnes stála hodinu môjho života v zovretí dvoch šialených žien.“ Povedal s vážnym tónom v hlase.
      Chrisovi prebehol mráz po chrbte a vzápätí zacítil rumenec na tvári. Rýchlo sklonil hlavu a prešiel pár krokov dozadu vzdialiac sa od Svena.
      „T-to že si gej?“
      „Áno.“
      „A-a je to pravda?“ Uvedomil si, že sa vlastne bojí odpovede.
      Sven chvíľu váhal a potom odpovedal: „Áno, je.“
      „Umm...“ Chris nedokázal, nevedel, čo na to odpovedať.
      „Ja... Pochopím, keď odmietneš a vlastne by som to ani nemal robiť, veď som tvoj nadriadený, ale...“ Zase na chvíľu zaváhal. „Chcem, aby si vedel, že to myslím úplne vážne a čestne. Prosím, šiel by si so mnou zajtra na večeru?“
      „Myslíš, ako na rande?“ Chris sa odhodlal a pozrel sa mu do tváre.
      „Áno, myslím.“ Sven sa na neho opäť usmial.
      Chris mu úsmev opätoval a s prekvapivou ľahkosťou povedal: „Tak pôjdem veľmi rád.“ Prešiel pár krokov k Svenovi a obdaril ho jemným bozkom na pery.

-END-

Tags:

Za múrmi fantázie (1. časť)

Nie som spisovateľ a naposledy, keď som niečo ako tak zmysluplné vytvorila bolo dobrých 10 rokov dozadu na strednej na hodine slovenského jazyka. Ani neviem, ako sa to celé zbehlo, ale akosi som sa dopracovala k tomuto príbehu. Bol to len taký pokus a nie je to vlastne ani úplne dokončené. Takže to je moja úplne prvá prvotina a neviem, či ešte niekedy niečo napíšem. Ak sa však tu o toto náhodou obtriete a bude sa vám to páčiť, budem len rada. Možno mi to aj nejaké to spisovatelské sebavedomie dodá. Alebo naopak, budem vedieť, že sa už nemám o nič pokúšať hehehe
Ešte jedna vec, nedokážem vymýšľať názvy, Prečo vôbec musia byť názvy?! Tak napríklad premet v e-mailoch. To vymysleli len preto, aby mi strpčovali život! Tááákže sa musíte uspokojiť s pracovným :)

Za múrmi fantázie Ťa čaká realita sladšia ako nektár kvetu.Collapse )

Tags:

Puto (The Bond)

Zdravím.

Dlho sa tu nič nedialo, tak dúfam, že sem ešte niekto zavíta. Pretože sa to oplatí :D

Čítali ste niekto Nočných bežcov (Nightrunners) od Lynn Flewelling? Ja som mesiac po Vianociach nič iné nerobila :D Príbeh sa mi veľmi páčil a keďže prvé tri knihy boli preložené do češtiny, zdalo sa mi škoda, že krátka doplňujúca storry "The Bond", v ktorej autorka približuje prvú spoločnú noc hlavných hrdinov už ako milencov, zostáva nepovšimnutá. Preto som sa do toho pustila a poprosila Nori o "zbetovanie".

Tu je dôležité zdôrazniť dve veci:
Za prvé, je to môj súkromný projekt a hlavne JEDNORAZOVÝ projekt a naďalej chcem prekladať len mangy.
Za druhé, tí čo ste nečítali prvé dve knihy tak toto určite NEČÍTAJTE (!!!), lebo je to priame pokračovanie konca 2. knihy a obsahuje plno spoilerov a pokazíte si tým celý príbeh.

Celá Nightrunners séria je vynikajúci príbeh doplnený o štiplu BL, ktorý poteší všetkých milovníkov fantasy, preto vrelo odporúčam ;)


Takže kto si chce môj preklad prečítať nájde to tu (heslo: PTBSK)

sherlock romantika

Trochu toho nepotrebného citu :)

Tags:

Hra na smrť

Pre trochu obživy tejto stránky, tu je moja nová yaoi poviedka :)

hra na smrt

Tags:

X-man gay svadba

Niekedy sa človek v telke dozvie aj niečo zaujímavé. Nápríklad, vedeli ste, že v X-man svete sa chystá veľká udalosť? A vypukne už 20. júna :D

Viac si môžete prečítať tu:

Duhový PRIDE Bratislava 2012

Momentálne som úplne mimo informácie, takže aj toto som sa len dnes náhodou dozvedela od kamarádky. Ak máte čas a chuť, choďde ich túto sobotu podporiť, určite to ocenia :)

Viac info:

ako uspesne zvladnut pracovny pohovor :)

Nedá mi nezdieľať :) Dopozerajte do konca :)



(a teda, tu sa to dá pozrieť aj s titulkami :)

Tags: